Pandémia COVID-19 je od začiatku obrovskou psychickou záťažou pre celú spoločnosť, špeciálne však dolieha na vás, ľudí pracujúcich v zdravotníctve. Vy každý deň bojujete s vyčerpaním, stresom, nedostatkom oddychu, emočným vypätím či frustráciou, čo nepomáha ani vášmu duševnému zdraviu.

Nezabúdajte na seba.

Rozumieme, že v tejto vypätej dobe je veľmi náročné odolávať emocionálnej záťaži a nájsť vnútornú silu a čas postarať sa o svoje zdravie, aby ste mohli ďalej pomáhať ostatným. Dovoľte nám preto pre zmenu pomôcť vám. Vytvorili sme pre vás priestor, v ktorom môžete bezpečne, bezplatne a anonymne hovoriť o svojich pocitoch a potrebách. Nájdite si čas, kedy sa otvorene môžete porozprávať o čomkoľvek, kedy zo seba môžete dostať všetko, čo vás trápi.

Spolu s odborníkmi, Ligou za duševné zdravie, IPčkom, Národnou linkou na podporu duševného zdravia a novým portálom Ksebe.sk, sme pre vás pripravili program duševnej podpory, ktorý prepája rôzne dostupné formy pomoci. Duševné zdravie je predsa rovnako dôležité ako to fyzické.Využite pomoc a priestor, ktorý ponúkame.

Hovorme o tom. Za jeden rozhovor nič nedáte. Skúste to.

Pandémia, hygienické a karanténne opatrenia menia náš zabehnutý spôsob života. Pasujeme sa potýkame sa s problémami dlhodobej izolácie aj s obavami z budúcnosti nás i našich blízkych. A tieto pocity úzkosti môžu neskôr prerásť aj do fyzických prejavov, ako je stiahnutý žalúdok, zvýšený tlak, nespavosť či depresívne nálady.

Situácia dolieha rovnako na všetkých – zdravotníkov, chorých aj zdravých, rodičov, deti aj seniorov, podnikateľov, zamestnancov aj zamestnávateľov...

Zároveň, sú medzi nami ľudia, ktorí boli krehkejší, či oslabení už pred koronakrízou – na nichmôže situácia doliehať ešte silnejšie. Sami nemajú kapacitu hľadať pomoc aktejto našejwebstránke sa ani nedostanú. Ak sú takí ľudia vo vašom okolí, prosím prekonajtespoločenskú bariéru aprejavte záujem, ponúknite informáciu omožnej pomoci. Je to dôležitépre zdravie našej spoločnosti aprínosné nakoniec pre všetkých.

V takejto vypätej situácii je veľmi ťažké zachovať si duševnú rovnováhu a nájsť vnútornú silu na pomoc sebe aj ostatným.. Aby sme to všetko zvládli ako jednotlivci, rodiny aj celá spoločnosť, potrebujeme sa udržiavať v čo najlepšej fyzickej, ale aj psychickej kondícii.

Každému z nás sa môže stať, že je v jednej chvíli zavalený a nevie ako ďalej. Nervozita stúpa, ruky chladnú, môžu sa chvieť, srdce je ako splašený kôň. Je to normálna reakcia našej psychiky a tela na situáciu ohrozenia, je však dobré, keď odozneje. Sú aj chvíle, keď sa potrebujeme rýchlo upokojiť, pretože máme na starosti iných. Ale ako na to?

Na tomto mieste nájdete rýchle postupy psychologickej prvej pomoci, ktoré môžete v pár krokoch využiť pre seba, alebo pre svojich blízkych. Tiež tu nájdete jednoduché spôsoby, ako sa preventívne udržiavať v dobrej psychickej kondícií a priebežne si trénovať svoju psychickú odolnosť.

Dôležité: Prosíme neostávajte so svojou nepohodou či krízou sami! Prvá pomoc je len prvý krok – ozvite sa pomáhajúcim odborníkom, povedzte o tom, ako sa cítite, svojim blízkym.

Aktuálna pandemická situácia má charakter záťažovej, krízovej situácie. Dôležité však je, že nebude trvať večne a bude mať prechodný charakter. To, čo pre seba môžeme urobiť, je zapojiť všetky svoje dostupné zdroje, aby sme ňou prešli a neochoreli (fyzicky i psychicky). Tak ako každá krízová situácia, však má v sebe aj potenciál pre rast a osobnostný rozvoj, môže slúžiť ako príprava na iné krízy v budúcnosti a zvyšovať odolnosť človeka.

Dôležité je v tomto období dbať na režim dňa a zamerať sa na rovnováhu 5 oblastí: povinnosti, voľný čas, spánok a životospráva, pohyb, sociálny kontakt.

1. Povinnosti/práca – ak došlo k zmene dennej rutiny a práca prebieha formou home office, je vhodné vyvažovať čas strávený pred počítačom aktivitami v reálnom živote (pohyb, prechádzka, kniha, čokoľvek). Pomôže to predchádzať únave z virtuálneho priestoru. Ak súčasne človek rieši aj dištančné vzdelávanie svojich detí, varenie, starostlivosť o domácnosť a pod., je vhodné dopriať si počas dňa aj chvíľu samoty, čo je dôležité pre oddych a načerpanie energie, ale i reflexiu a spracovanie mnohých podnetov počas dňa.

Naopak ten, kto žije sám a pracuje z domu, môže výraznejšie pociťovať izoláciu a osamotenosť a má zvýšenú potrebu kontaktu. Je vhodné túto potrebu napĺňať dostupnými prostriedkami, využiť telefonáty, videochaty, komunikáciu cez aplikácie, nestratiť kontakt s kamarátmi a blízkymi ľuďmi.

Je teda dôležité vnímať svoje vlastné pocity, nenútiť sa do niečoho nasilu a určitým spôsobom kompenzovať tie potreby, ktoré sú v pandemickej situácii frustrované, vhodnou formou. Je v poriadku, keď človek má potrebu kontaktu, aj keď ju nemá, je unavený z ľudí a chce byť sám.

Zároveň všetko, čo sa dá a je z epidemiologického hľadiska bezpečné, doporučujem robiť ako za bežných okolností, na podporu udržania pocitu „normálnosti“, istoty a bezpečia.

Vhodné je v takejto krízovej situácii nerobiť zásadné životné zmeny, ak je to čo len trochu možné. Keďže situácia je momentálne nestabilná, každý potrebuje skôr posilniť tie elementy istoty a bezpečia, ktoré v živote má.

Ak niekomu hrozia finančné ťažkosti v dôsledku pandémie, je vhodné urobiť si dôkladnú inventúru finančných záležitostí, prípadne rizík (napr. pri strate práce: zmapovať iné ponuky, možnosti brigády, využiť úspory, zvážiť pôžičku, požiadať niekoho blízkeho o pomoc, redukovať výdavky atď).

Aj v prípade iných individuálnych kríz môže pomôcť podobné hľadanie východísk a riešení, v zmysle identifikovania plánu a získaniu lepšej kontroly nad situáciou.

Môžeme tiež čerpať z iných stratégií zvládania z minulosti – napr. si premietnuť, kedy v živote sme sa ocitli v záťažovej situácii a čo nám vtedy pomohlo.

2. Voľný čas - skúste zapojiť svoje zdroje – koníčky, možnosti a spôsoby, ktoré vám pomáhajú dobiť baterky. Je vhodné zaradiť si ich na každý deň, hoci aj na krátku dobu. Skúste kreatívne hľadať možnosti, aby ste sa nemuseli vzdávať toho, čo máte radi (šport v exteriéri alebo doma namiesto fitka, obľúbené jedlo donáškovou službou namiesto reštaurácie, kino, divadlo alebo koncert online), prípadne nájsť a rozvíjať nové hobby.

Využite toto obdobie na trávenie času s rodinou, rozhovory, spoločenské hry, výlety do prírody (sú to veci, ktoré už boli doporučované v minulosti, ale keďže fungujú, treba ich naďalej zaraďovať). Pre nedostatočný kontakt s kamarátmi sa mnoho detí môže cítiť osamelo, je dôležité, aby im rodičia boli nablízku, prejavili ústretovosť a záujem o ich svet, viac sa rozprávali. Potrebné je preto, aby rodič samotný sa dokázal postarať o vlastné potreby a byť v rámci možností stabilný, aby dokázal v tejto situácii podporiť svoje dieťa a dodať nádej.

Lockdown môže byť priestor na zvýraznenie iných hodnôt než doteraz (namiesto materiálneho, konzumného, výkonového aspektu života dôraz skôr na rodinné, sociálne, etické, estetické, spirituálne hodnoty).

Nezabúdať ani na pasívny oddych, zvlášť ak je človek pracovne veľmi vyťažený – to sa môže týkať napr. zdravotníkov. Je zrozumiteľné, ak pri tomto pracovnom tempe neostáva v čase voľna energia už takmer na nič, je dôležité dopriať si každý možný moment na regeneráciu. Je potrebné odsunúť niektoré záležitosti a povinnosti, ktoré nie sú akútne, na obdobie po pandémii, delegovať na iných alebo ich úplne vypustiť. Dôležité je momentálne na seba nenakladať viac, než človek unesie, nastaviť sa na akýsi medium alebo light mód výkonu a akceptovať, že je to v úplnom poriadku.

Uvedomiť si, že keď nám nejaká oblasť energiu zvýšene odoberá, je o to dôležitejšie ju v inej oblasti dopĺňať. Bez toho hrozí nielen „bežné“ vyhorenie a apatia, ale aj celkové vyčerpanie a kolaps organizmu.

3. Spánok a životospráva – v tejto dobe je zvlášť dôležité dbať na správnu životosprávu, pravidelný režim by mal byť aj v stravovaní a spánkovej hygiene. Teda napriek tomu, že je človek doma, nemal by si predlžovať bdenie do nočných hodín, ale vstávať a chodiť spať približne v rovnakú hodinu. Narušenie biorytmu a poruchy spánku zvyšujú pohotovosť k rozladám a horšej regulácii emócií. Pred spaním je potrebné vyhýbať sa modrému svetlu z obrazoviek, teda aj v tomto musí mať home office svoje hranice – večer minimalizovať prácu a venovať sa relaxu a rodine.

Opatrnosť s alkoholom – okrem rizika zvýšenej spotreby alkoholu, prípadne až vzniku závislosti je alkohol depresogén, teda zvyšuje tendenciu k rozladám. Namiesto zdanlivého navodenia dobrej nálady a odstránenia napätia sa tak človek na druhý deň cíti ešte horšie. Rovnako je potrebné predchádzať i tzv. nelátkovým závislostiam – na počítači, smartfónoch, herných konzolách, internete, pornografii, nadmernom online nakupovaní. Rodičia by mali dbať na dodržiavanie určitých hraníc a limitov, aj keď je to aktuálne náročnejšie, ale hrozba nelátkových závislostí nezmizla ani v pandémii. Teda je dôležité vyvažovať online život offline spôsobmi trávenia času.

4. Pohyb – je dokázané, že pravidelná pohybová aktivita strednej intenzity má antidepresívny účinok a zlepší náladu. Kto môže, mal by športovať, ale úplne môže stačiť aj prechádzka na čerstvom vzduchu. Sami si môžete všimnúť, že keď u seba vnímate zhoršenie nálady, po prechádzke alebo športe sa situácia rýchlo zmení. Dobrou správou je, že pohyb a cvičenie je niečo, čo asi nebude počas pandémie nikdy zakázané. Táto situácia môže byť výzvou pre naštartovanie pravidelnej pohybovej aktivity i pre tých, ktorí doteraz necvičili, prípadne sa spojiť aj s inými motiváciami častými v úvode roka (chudnutie, vyformovanie postavy, zlepšenie zdravia).

Takisto je potrebné viesť k pohybu aj deti, formami ktoré sú k dispozícii, podľa možnosti aj s hrovým aspektom. Okrem výchovného vedenia k zdravému životnému štýlu je to pre nich dôležitý ventil, možnosť fyzického odreagovania napätia a kompenzácia prevažne sedavého a online spôsobu trávenia času v súčasnosti.

5. Sociálny kontakt - v kontakte s najbližšími skúsme prejaviť vľúdnosť, toleranciu a akceptáciu, momentálne to máme všetci ťažké a môže dochádzať k napätým situáciám aj pre maličkosti. Posilňujme to, čo nás spája a buďme veľkorysí k tomu, čo nás od seba vzďaľuje. Je dôležité flexibilne narábať s blízkosťou a vzdialenosťou vo vzťahoch: rešpektovať i potrebu vzdialenia sa od iných, aby sme sa k nim mohli opäť priblížiť.

V ostatných vzťahoch je vhodné využívať dostupné formy komunikácie dištančným spôsobom, udržiavať existujúce kontakty, prípadne aj skúsiť nadviazať nové cez online platformy, záujmové skupiny na sociálnych sieťach a pod. Súčasne si dopriať aj potrebnú samotu (viď vyššie).

Je však potrebné myslieť na určité hranice v online svete, aj čo sa týka komunikácie a informácií – stanoviť si vlastný limit, kedy a ako dlho chce človek sledovať správy alebo napr. aj sociálne médiá. Vhodné je vyberať si pre svoju informovanosť relevantné zdroje, dbať na objektívne fakty a dáta podložené vedeckým poznaním. Je dôležité byť informovaný, ale aj uvoľnený, dovoliť si vypnúť a nemyslieť na pandémiu nonstop. Nedovoliť zahltiť sa informáciami, každý má vlastnú (a obmedzenú) kapacitu, koľko podnetov dokáže spracovať a mal by rešpektovať svoje možnosti. Rodičia by mali mať na pamäti hrozbu kyberšikany a kybergroomingu a nestrácať prehľad o aktivitách svojich detí v online priestore.

Celkovo je nápomocné i napĺňanie potreby pomáhať, teda nestarať sa len o seba a vlastný život, ale byť ústretový aj k ostatným, vnímať ich potreby, čo je sýtiace aj pre pomáhajúceho.

Keď sa niekomu zdá, že to miestami nezvláda, už to „nedáva“, je to teraz z psychologického hľadiska pochopiteľné, je to normálna reakcia na nenormálnu situáciu. Ľahšie stavy takýchto rozlád doporučujem riešiť psychohygienicky, zapojením svojich zdrojov a doporučení z uvedených bodov. Väčšinou sú tieto rozlady prechodné a vystrieda ich bežná, „normálna“ alebo aspoň neutrálna nálada. Ak to nepomáha, stav sa zhoršuje a ťažkosti prehlbujú, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc (psychológ, psychiater). To isté platí v prípade ohrozenia života a zdravia (obete domáceho násilia, sebadeštruktívne impulzy alebo až suicidálne tendencie).

Zakotvenie v zmysloch

Nájdite si pohodlnú telesnú polohu. Niekoľkokrát sa pomaly nadýchnite a vydýchnite. Všimnite si, čo prežívate a čo cítite v tele. Pomenujte pre seba 3 veci, ktoré okolo seba vidíte. Všimnite si, čo počujete (aké zvuky z okolia, vlastný dych...) a čoho sa dotýkate (kontakt so stoličkou, miesto dotyku nôh so zemou...). Takýmto spôsobom sa pevnejšie zakotvíte v prítomnosti a znížite tak mieru napätia.

Dychové cvičenie

Cieľom je spomaliť a dovoliť si relaxovať. Pohodlne sa usaďte. Nadychujte sa nosom a v duchu pritom počítajte do 4. Potom dych zadržte taktiež na 4 doby a pomaly vydychujte ústami (na 7 dôb). Doprajte si pri dýchaní pozvoľné tempo. Zopakujte niekoľkokrát.

Všímavá pauza alebo ukotvenie v prítomnosti

Krátka audionahrávka (5 min)

Môžete si pustiť kedykoľvek počas dňa alebo keď si všimnete u seba nejaký nepríjemný moment - na ukotvenie v prítomnom okamihu. Ideálne vyskúšať na týždeň pustiť si nahrávku každý deň, aby ste sa s ňou zoznámili.

Audionahrávku si stiahnite kliknutím sem.

Tipy na zvládanie stresu spojeného s karanténou:

Zvýšená úzkosť alebo napätie

Napätie a úzkosť (napr. myšlienky na to, že sa niečo zlé prihodí, očakávanie najhorších možných scenárov) sa v podobných situáciách vyskytujú často a sú normálnou reakciou na nenormálnu situáciu.
Môžu mať podobu myšlienok (napr. na to, že sa niečo zlé prihodí, očakávanie najhorších možných scenárov) emócie alebo telesných reakcií, napr. búšenie srdca či potenie. Ľudia sa môžu obávať o svoju budúcnosť, mať poruchy spánku či zaspávania, problémy so sústredením a pocity nervozity.

Najlepšie urobíme, ak so sebou i druhými budeme zaobchádzať trpezlivo, veľkoryso a súcitne.

Napätie a úzkosť (napr. myšlienky na to, že sa niečo zlé prihodí, očakávanie najhorších možných scenárov) sa v podobných situáciách vyskytujú často a sú normálnou reakciou na nenormálnu situáciu.
Môžu mať podobu myšlienok (napr. na to, že sa niečo zlé prihodí, očakávanie najhorších možných scenárov) emócie alebo telesných reakcií, napr. búšenie srdca či potenie. Ľudia sa môžu obávať o svoju budúcnosť, mať poruchy spánku či zaspávania, problémy so sústredením a pocity nervozity.

Čo pomáha

Pripomenúť si, že ide o normálnu reakciu zdravého človeka na nenormálnu situáciu. Použite dýchacie a relaxačné cvičenia. Venujte sa im pravidelne – môžu vám pomôcť so spánkom, sústredením a dodať viac energie.
Cvičenia prvej pomoci
Prestaňte piť kávu a povzbudzujúce čaje.
Fyzické cvičenie – napr. beh alebo rýchla chôdza vám pomôže uvoľniť nadbytočné napätie. Ak cítite veľké napätie, uvoľnite energiu pohybom ešte pred relaxáciou.

Sebaobviňovanie a pocity hanby

Môžu prichádzať pre vaše vlastné reakcie na situáciu. Mnoho ľudí môže mať silné reakcie z toho ako reagovali., vrátane viny alebo presvedčenia, že niečo urobili zle.

Čo pomáha

Vytvorte príležitosť pohovoriť o vašich reakciách s vašimi priateľmi alebo rodinnými príslušníkmi.
Napríklad, cez pozvanie kávu na balkón alebo telefonát s osobou, ktorej dôverujete: „Chcem ti porozprávať, čo som dnes zažil/a a ako sa cítim. Veľmi by mi to pomohlo.“ Popíšte situáciu, ktorá sa stala a ako ste sa v nej cítili. Povedzte, ako sa cítite teraz keď o tom hovoríte. Ak ste v rozhovore poslucháčom, nedávajte rýchle rady, blízkej osobe pomôžete skôr tým, že budete naozaj počúvať.
Pamätajte na to, že je bežné prežívať v podobnej situácii takéto pocity a je potrebný určitý čas kým pominú. Namiesto sebaovbiňovania sa skúste na situáciu pozrieť konštruktívne a realisticky: čo je potrebné v danej situácii urobiť.
Napríklad výrok “Nemala som ísť k rodičom, keď som tesne predtým bola v lekárni a v obchode - a bez rukavíc, som nezodpovedná!” skúste v sebe preformulovať na “Urobila som to najlepšie, čo som v tom momente vedela! Teraz mám viac informácií ako som mala vtedy a využijem ich.”
Ak tieto pocity pretrvávajú viac než týždeň, obráťte sa na psychológa.

Pocity preťaženia úlohami

Pocity preťaženia úlohami, ktoré potrebujú byť spravené (domáce práce, jedlo, starostlivosť o deti, práca).

Čo pomáha

Sústreďte sa iba na najbližšie kroky, ktoré sú pred vami, nechcite vyriešiť všetko naraz. Zadefinujte si pre seba priority. Vytvorte pre seba plán zvládnuteľných krokov, ktoré vás povedú k naplneniu cieľa. Odložte úlohy, ktoré nie sú urgentné a znesú odklad.
Všimnite si, či potrebujete pri niektorých úlohách asistenciu (nákup, postrážiť dieťa, nakŕmiť psa...) a vopred ju dohodnite.
Oddýchnite si a aspoň na pán minút si dovoľte vôbec nič nerobiť. Niekedy nás prekvapí, ako málo stačí na to, aby sa nám obnovili sily.
Ako na riešenie problémov a plánovanie ...
1, pomenuj problém
2, napíš na papier možné riešenia problému
3, vyber z nich jedno
4, napíš kroky ako ho zrealizovať

Zmeny v postojoch či náhľade na svet alebo seba

Výrazné zmeny v prístupe k životu a sebe samému/samej bývajú pri podobných udalostiach časté. Ľudia môžu prehodnocovať vlastné hodnoty, presvedčenia či zvažovať väčšie zapojenie sa do pomoci druhým.

Čo pomáha

Pokiaľ je to možné, presuňte prípadné veľké životné rozhodnutia na neskôr. Zapojte sa do komunitných či celospoločenských podporných aktivít.
Napríklad: Zavolajte na svoj mestský či obecný úrad s ponukou pomoci iným počas epidémie. Zamyslite sa nad tým, čo viete robiť sami.
Ľudia šijú rúška, pomáhajú s nákupom, vylepujú plagáty s návodmi ako sa správať aby sme predišli nákaze. Niektorí organizujú skupinové videohovory s kolegami, susedmi či príbuznými. Iní darujú krv. Viac o možnostiach pomôcť:
https://www.forbes.sk/slovenskom-presla-velka-vlna-solidarity-pomoct-mozete-aj-vy/

Zvýšené užívanie alkoholu alebo návykových látok

Mnoho ľudí s pocitmi bezmocnosti, strachu, straty kontroly, beznádeje alebo hnevu siahnu po návykových látkach, aby sa cítili lepšie.

Čo pomáha

Porozumenie, že užívanie látok vyvolávajúcich závislosť nie je bezpečný spôsob, ako sa vyrovnávať s touto situáciou. Alkohol a omamné látky navyše prispievajú k ďalším problémom, ako sú ťažkosti so spánkom, vzťahové problémy, fyzické ťažkosti a problémy v práci.
Ak potrebujete pomoc s nadmerným konzumom alebo závislosťou, vyhľadajte odborníka alebo svojpomocnú skupinu (napr. Anonymní alkoholici či Anonymní narkomani, s možnosťou Skypeových stretnutí). Ak pozorujete tento problém u niekoho zo svojich blízkych, môžete sa obrátiť na webstránku pre svojpomocné skupiny Al-Anon (www.alanonslovensko.sk).
Urobte to pre seba a svojich blízkych pokojne aj preventívne, pri náznaku problému.

Zmeny v osobných vzťahoch

Sme izolovaní, doma spolu trávime oveľa viac času. Rôzne reagujeme, spracúvame aventilujeme ohrozenie vírusom, rôzne nás ovplyvňuje izolácia a nemožnosť pracovať. Možnosa prehnane obávame o svojich blízkych, možno nás ruší, že novú situáciu riešia inak akomy, možno máme veľa napätia, lebo naša práca a vzťah a rodičovstvo a starostlivosť odomácnosť sa zlievajú. Zvýšený stres tiež môže spôsobiť, že vo vzťahu reagujemepodráždene.

Čo pomáha

Porozumenie, že blízke vzťahy sú dôležitým zdrojom zvládania záťaže. Každý z nás môžepotrebovať iný prístup v zvládaní súčasnej situácie. Niekto potrebuje viac hovoriť s druhými,niekto rieši problémy sám v sebe. Tolerujme naše rozdielnosti, hľadajme spoločné body.Učme sa vnímať a zdieľať svoje potreby – emočné, telesné aj pracovné.
Ak ste v strese alebo potrebujete pomôcť s dennými aktivitami, obráťte sa na blízkych sožiadosťou o podporu. Namiesto dávania rád alebo doporučení vašim blízkym, aby si „zosituácie nerobili ťažkú hlavu“, sa ich radšej spýtajte, ako sa majú a ako zvládajú situáciu.Ponúknite im, že si ich radi vypočujete alebo pomôžete v prípade potreby.

Domáce násilie

Ak zažívate domáce násilie, čí už fyzické alebo psychické, či týranie blízkej azverenej osoby(môže ísť odospelú ženu, dieťa, seniora, muža), alebo ste jeho svedkom (aj vzdialenýmpozorovateľom), prosím kontaktujte špecializovanú Národnú linku pre ženu zažívajúcenásilie (0800212212) alebo napríklad Alianciu žien Slovenska (www.alianciazien.sk ,0903519550).

Ťažkosti so spánkom

Ťažkosti so zaspávaním alebo časté budenie sa môžu byť súčasťou reakcie na záťažovú situáciu.

Čo pomáha

Chodievajte spať v rovnaký čas každý deň. V neskorších hodinách sa vyhnite nápojom s obsahom kofeínu či alkoholu. Cvičte, aby ste vydali energiu, ale nie tesne pred spaním. Pred spánkom relaxujte.
Cvičenia prvej pomoci

Prevencia v mojom duševnom zdraví

Čo môžeme pre svoju psychickú odolnosť robiť v časoch, keď sa cítim celkom dobre:
- Zostaňme v spojení s faktom, že táto situácia jedného dňa prejde,
- Sústreďme sa na to čo môžeme, nie na to na čo nemáme dosah,
- Pripomeňme si, že robíme najlepšie ako vieme a to samotné je dosť,
- Zostaňme v spojení so svojimi blízkymi a priateľmi. Dodáva to pocit bezpečia a zmierňuje to stres. Organizujme online stretnutia,
- Vytvorme si denný režim, rutinu - spávajme v rovnakom čase, dodržiavajme čas na jedlo, prácu, oddych, online stretnutia s priateľmi,
- Nájdime si čas na cvičenie, koníčky, meditovanie, čokoľvek, čo nám robí radosť a nie je to povinnosť, udrží nás to v kondícii,
- Obmedzme svoj prístup k médiám na raz alebo dvakrát denne. Sledovanie správ v nás udržiava napätie a pocit ohrozenia,
- Zapojme sa do komunitnej pomoci, zistite či niečo nepotrebuje niekto z Vašich blízkych, susedov, priateľov (potom čo s postaráme o seba),
- Ak začíname pociťovať stres, hovorme o tom. Je to normálne zažívať obavy v situácii neistoty. Oslovme priateľov, blízkych, alebo si urobme denník a píšme o tom.

Články o duševnom zdraví a psychickej odolnosti v náročnom období:
Veľký psychologický manuál
Psychologička o dopadoch koronavírusu
Čo so stresom a úzkosťou v čase epidémie

Našim zámerom je poskytovať kvalitnú starostlivosť pre ľudí, ktorí to potrebujú. Kvalitu pre nás garantujú odborníci.

Liga za duševné zdravie. Liga za duševné zdravie je mimovládna nezisková organizácia, ktorá už 20 rokov bojuje za to, aby sa kvalitná starostlivosť o duševné zdravie stala na Slovensku štandardom. Liga združuje 31 organizácií na poli duševného zdravia vrátane pacienstkych organizácií, úzko spolupracuje s komorami psychológov a psychiatrov a prevádzkuje non-stop anonymnú linku dôvery Nezábudka.

Tvorba textov v časti “Ako si pomôcť sám?”
Zuzana Vasičáková Očenášová, Veronika Holíková, Andrej Jeleník, Veronika Melicherová
Garantky:
Hana Vojtová, Slávka Takáčová